Mediácia – ako to funguje? Kto z nás nemá spor, problém, nevyriešené priateľské, susedské alebo rodinné vzťahy ? Konflikty sú medzi ľuďmi nevyhnutné a prirodzené. Pomáhajú človeka formovať, posúvajú obzory, podnecujú k zmene či osobnostnému rozvoju. V životnom priestore ako je práca, rodina, nemocnica, obchod, atď. trávime veľa času a preto je „normálne“ mať občas „iné videnie“, ako náš kolega, manžel, priateľ, obchodný partner, alebo rodinný príslušník. Mať svoju pravdu je prirodzené. Konflikty sú tu už od nepamäti. Konflikt vzniká vtedy, ak sa jednotlivec, alebo spoločenstvo cítia negatívne interferované inou skupinou, alebo jednotlivcom z dôvodu rozdielnosti stanovísk. Rozdielnymi názormi, postojmi alebo preferenciami sa počas celého života dostávame do rozporov tak v súkromí, v rodinnom, či pracovnom prostredí. Rozdielnosť výchovy, prostredia v ktorom vyrastáme, našich pováh, postojov, názorov, skúseností je zdrojom nesúhlasu, prípadne konfliktu. „Konflikt je priama a otvorená interakcia medzi stranami , v ktorej konanie každej strany je namierené k zabráneniu druhej strany v dosiahnutí ich cieľov.“(Strieženec, 1996). Konflikt z latinského slova „conflictus“ pomenováva zrážku, stret nezlučiteľných stanovísk, postojov, či nezmieriteľných strán, ktoré sa nechcú, alebo nemôžu dohodnúť. Konflikt vzniká vtedy, ak sa jednotlivec, alebo spoločenstvo cítia negatívne interferované inou skupinou, alebo jednotlivcom z dôvodu rozdielnosti stanovísk. Konflikty sú medzi ľuďmi nevyhnutné a prirodzené. Pomáhajú človeka formovať, posúvajú obzory, podnecujú k zmene či osobnostnému rozvoju. V spoločnosti sa nedá konfliktom vyhnúť, a som presvedčení, že to nie je ani cieľom. Pozitívna tenzia v spoločnosti je základom pokroku. Konflikty sú k životu potrebné, pomáhajú nás formovať, posúvať naše obzory, stimulujú k zmene či rozvoju. Mediácia je náhradná možnosť riešenia konfliktov a sporov. Môže ísť o priateľskejšie a rýchlejšie riešenie sporov ako je riešenie sporu súdnou cestou. Riešenie sporov mediáciou môže mať pozitívne a aj negatívne výsledky, avšak ide o riešenie konfliktov a sporov neformálnym a neautoritatívnym spôsobom. Je na účastníkoch ako , a ktorou cestou sa vyberú. Prítomnosť mediátora na mediácii ma viacero funkcii. Mediátor je tam na to, aby uľahčil cely proces, aby sa strany cítili bezpečne a spoločne hľadali východiská z problému. Mediácia a efektívna komunikácia je nápomocná a nenásilná metóda pri hľadaní uspokojivého riešenia konfliktov v rodine, v práci, v škole, v obchode ako aj v zdravotníctve. Mediácia je forma, kde sa zmierlivou cestou dokáže výrazne lepšie komunikovať a môže tak byť aj vzorom pre nastupujúcu generáciu, ktorá o riešenie sporov nemá záujem. Mediácia je nový, moderný spôsob riešenia konfliktov. Mediácia ako riešenie sporov, či konfliktov je šetrnejšia metóda, ktorá sa snaží o riešenie konfliktu metódou “WIN-WIN”, kdeobe strany z konfliktu vychádzajú aspoň čiastočne spokojné, resp. zhodnotia svoje pozície ako lepšie postavenie, v porovnaní so súdnym riešením a rozhodnutím o konflikte. Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, v ktorom neutrálna osoba – mediátor pomáha sporiacim sa stranám vyjednať urovnanie sporu. Je to najbežnejšie praktizovaná a fungujúca forma mimosúdneho riešenia sporov nielen vo Veľkej Británii, ale aj v iných krajinách Európy, USA a Austrálie. Charakteristické črty mediácie – poskytuje pomoc stranám, aby sa samy dohodli na riešení sporu – dá sa použiť kedykoľvek – pred súdnym sporom alebo arbitrážou alebo súčasne s nimi – nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore alebo arbitráži, ak neuspejú pri urovnaní sporu – je rýchla, neformálna a relatívne lacná z hľadiska uskutočnenia – je dôverná – dá sa použiť (a používajú sa) v celom rade sporov vrátane obchodných, občianskych, rodinných/rozvodových, environmentálnych, pracovných a susedských. Mediácia nie je u nás neznámym pojmom. Mediácia je kodifikovaná v zákone z 25. júna 2004 č. 420/2004 Z.z. Spoločnosť prostredníctvom zákonodarcov zhodnotila prínosy tejto oblasti a preto dochádza k jej rozmachu. História mediácie má korene v stredoveku. Neexistovali štandardné typy súdov a rodinné,či spoločenské autority vystupovali ako nestranný „sudcovia“. Hnilica (2007) uvádza že „Prvopočiatky mediácie sa v niektorých zdrojoch spájajú s Čínou, prípadne Japonskom v súvislosti s učením Konfúcia“. Možno síce nepomenovaná, ale mediácia bola v týchto krajinách častým spôsobom a formou riešenia konfliktov. Prvé mediačné systémy majú pôvod v anglosaských krajinách USA a v Kanade. Cieľom mediácie je dôjsť k urovnaniu konfliktu, sporu a k dohode oboch strán. Sú rôzne pohľady na mediáciu, mediácia je čiastočným rozšírením právneho systému. Mediácia efektívne znižuje počty súdnych sporov a konaní. Potreba mediácie je aj z dôvodu šetrnejšieho prístupu k účastníkom sporu ako aj iným výhodám, ktoré toto riešenie konfliktov prináša. Zákon uprednostňuje mediáciu pred súdnym sporom. V zmysle občiansko-správneho poriadku pri úvode súdneho konania odporúča sudca dohodu a zmierlivé konanie oboch strán pred autoritatívnym rozhodnutím Mediácia je príležitosť „povedať nevypovedané, pochopiť nepochopené i porozumieť druhej strane“. Etapy mediačného procesu 1. Kontakt so sporovými stranami • jedna zo strán sporu kontaktuje mediátora • obe strany oslovia mediátora • mediácia je na odporučenie autority (súd , centrum právnej pomoci) Mediátor v tejto časti absorbuje informácie od oboch strán, overuje si možnosti riešenia konfliktu, objasňuje stranám status mediácie, resp. plánuje nasledujúce stretnutia. 2. Úvod Úvodné stretnutie je dôležité pre prezentáciu bezpečnosti obom stranám, stanovenie pravidiel, súhlasu oboch strán dané pravidlá dodržiavať. Mediátor popíše kroky mediácie, časové rozpätie, zdôrazňuje dôvernosť mediácie, svoju úlohu, pravidlá komunikácie a overuje akceptovanie pravidiel z oboch strán. Stretnutie môže byť aj oddelené a o tejto skutočnosti informuje zúčastnené strany. 3. Rekonštrukcia sporu Rekonštrukcia sporu je jadrom, táto časť je najdôležitejšia, lebo treba nechať dostatok času stranám prezentovať svoje pohľady a pocity k danému konfliktu. 4. Definovanie sporu Definovanie sporu je priestor pre zaznamenávanie si nárokov strán, čím sa objasňuje podstata sporu. Objasnením sporu a definovaním spoločných premenných prechádza mediácia do prípravy, sumarizácie sporných bodov a ich pochopeniu. 5. Tvorba možnosti riešenia konfliktu Piaty krok je nemenej dôležitou etapou, lebo v tejto časti sa hľadajú riešenia problému. 6. Napísanie dohody Zaznamenaním jednotlivých bodov v predošlej etape sa konštituuje dohoda, ktorá by sa mala oboma stranami potvrdiť. Dohoda obsahuje správanie a činnosti jednotlivých strán spolu s alternatívnymi riešeniami. Dohodu podpíšu obe strany a aj mediátor. 7. Záver Záver je dôležitý aj v prípade, že sa strany nedohodli alebo dohodli len čiastočne. Výhody mediácie verzus súdny spor: mediácia by mala mať nižšie finančné zaťaženie oproti súdnemu pojednávaniu šetrenie času – skrátenie lehôt čakania na vyjadrenie strán, šetrenie prostriedkov za opravné prostriedky, časovosť, dobrovoľnosť, bez verejnosti dôvernosť zachovanie dobrej povesti, obojstranná kontrola nad výsledkom, flexibilné a kreatívne riešenia, zníženie stresu a psych. tlaku, ústretovosť-čas na porozumenie všetkých strán. |
| Mediátorom je osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Mediáciou je možné riešiť spory, ktoré vznikajú z : občianskoprávnych vzťahov rodinnoprávnych vzťahov obchodných záväzkových vzťahov pracovnoprávnych vzťahov Zákon o mediácii ( Zákon č. 420/2004 Z. z. ) sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisovupravuje, nakladať. |
