Online mediácia: Práca v pokroku – online mediácia
Vyberte typ, ktorý najlepšie vyhovuje vášmu konfliktu
Online mediácia sa stala bežnou praxou, ale stále je to téma, ktorá si zaslúži viac pozornosti, najmä v porovnaní s osobnou mediáciou.
Pred rokom 2020 nebola online mediácia veľmi rozšírená; mediátori často odolávali myšlienke vyjednávania cez text alebo video. Ale keď nás pravidlá sociálneho odstupu rozdelili, mediátori nemali na výber a museli preniesť svoje služby online — a účastníci sporov ich začali vyhľadávať. Mnohí zistili, aké je pohodlné a ekonomické riešiť spory na diaľku, a naďalej dávajú prednosť online mediácii pred cestovaním na osobné stretnutia.
„Keďže mediátori praktizovali mediáciu online, zistili, že to funguje,“ píšu Noam Ebner a Daniel Rainey v kapitole knihy Online Dispute Resolution: Theory and Practice. A pre tých, ktorí dostali školenie v onlinemediácii, je online mediácia normou. „Keďže študovali a simulovali mediáciu výlučne v online prostredí, je nepravdepodobné, že by títo trainee a študenti v budúcnosti odmietli tento spôsob praxe,“ dodávajú Ebner a Rainey.
A online mediácia sa nepoužíva len na riešenie sporov, ktoré vznikajú online alebo medzi účastníkmi nachádzajúcimi sa ďaleko od seba. V skutočnosti sa teraz bežne používa na riešenie veľmi emocionálnych, osobných a súkromných konfliktov, ako sú rodinné (napr. rozvod, opatrovníctvo) mediácie a mediácie na pracovisku, podľa Ebnera a Raineyho. Výskumníci zistili, že online mediácia je na túto úlohu pripravená a vykazuje vysoké miery urovnania v týchto oblastiach.
**Výhody a nevýhody online mediácie**
A tu sú niektoré z výhod online mediácie, ktoré Ebner a Rainey identifikovali vo svojej kapitole:
– Umožnením účastníkom komunikovať synchrónne alebo asynchrónne (typicky prostredníctvom videa alebo textu) na rôznych platformách, online mediácia ponúka flexibilitu a pohodlie.
– Dostupnosť textovej komunikácie môže zabrániť dominantným alebo dobre vyjadreným účastníkom získať výhodu.
– Textová mediácia znižuje význam pohlavia, rasy, prízvuku, národného pôvodu a iných individuálnych rozdielov, ktoré môžu vyvolať nevedomú predpojatosť.
– Online mediácie platformy často ponúkajú preklad v reálnom čase pre účastníkov, ktorí hovoria rôznymi jazykmi.
– Účastníci môžu hľadať mediátorov nielen vo svojej geografickej oblasti, ale aj na celom svete, ktorí sa špecializujú na konkrétny prístup alebo prax. Odborníci môžu byť taktiež ľahšie konzultovaní v online mediácii.
– Online mediácia je nákladovo efektívna, čo umožňuje účastníkom znížiť všeobecné (doprava, ubytovanie, strava atď.) a produktívne náklady na cestovanie.
Ale aj online mediácia má svoje nevýhody, podľa Ebnera a Raineyho:
– Keď sú účastníkom priradení mediátori poskytovateľom služieb, môžu mať väčšie ťažkosti s posúdením reputácie a zručností mediátora, ako by to bolo v prípade, že by si najímali niekoho vo svojej geografickej oblasti. Tento problém je zložitý aj preto, že mediátori sa môžu líšiť v zručnosti v rôznych online technológiách a platformách.
– Ochranu súkromia mediácie je ťažšie zabezpečiť online. „Na internete neexistujú žiadne isté záruky bezpečnosti,“ poznamenávajú autori.
– Ako sme všetci zažili na online stretnutiach, je ťažšie zostať zapojený do interakcií s ostatnými online. V porovnaní s osobnými stretnutiami je tiež ťažšie nadviazať vzťah, empatiu a pocit naliehavosti online, čiastočne kvôli nedostatku alebo relatívnemu nedostatku neverbálnej komunikácie v online vyjednávaní a mediácii.
– Textová komunikácia, najmä, je ľahko zle interpretovateľná a môže viesť k zbytočným konfliktom a narušeniu dôvery.
**„Technológia iba osvetľuje javisko“**
A otázka, či je konkrétny spor vhodný na online mediáciu, sa stáva čoraz menej relevantnou, píšu Ebner a Rainey. Dnes je možné riešiť takmer akýkoľvek spor online. Ale účastníci si stále musia zabezpečiť, že splnia určité predpoklady pre online mediáciu, vrátane spoľahlivého internetu (ktorý stále nie je prítomný v mnohých oblastiach sveta), znalosť a pohodlie s online technológiou, ktorú používajú, spoločný jazyk alebo prekladateľské služby a vzájomne prijateľný stupeň súkromia a bezpečnosti.
Okrem týchto základných požiadaviek na nastavenie scény, Ebner a Rainey opatrne pripomínajú mediátorom, že „technológia iba osvetľuje javisko“: voľby procesu mediátora a jeho pohľad na svet sú dôležité, či už mediujú online alebo osobne.
Ebner a Rainey citujú výskum, ktorý naznačuje, že „použitie asynchrónnych, textových médií vedie k viac úlohovo orientovaným a depersonalizovaným komunikačným štýlom ako pri osobných interakciách.“ Tento výskum naznačuje, že textová online mediácia by mohla „vytvoriť akési nerovné podmienky, pričom uprednostňuje jednotlivcov, ktorí majú tendenciu k analyticko-racionálnemu vyjadreniu“ povzbudzovaním „vyjadrenia pozícií, argumentov a faktov.“
A navyše, textová online mediácia by mohla viesť k problémovému mysleniu, ktoré úzko definuje konflikt, čiastočne preto, že sa menej pozornosti venuje konverzačnej dynamike a viac otázke, ktorá je na stole.
Je pozoruhodné, že je potrebné vykonať viac výskumu na využitie videokonferencií, aby sa dospelo k záverom o tom, ako sa synchronná online mediácia líši od osobnej mediácie.
„Začínajúc reflexiou o ich prístupe,“ uzatvárajú Ebner a Rainey, „mediátori potom musia nájsť platformu alebo komunikačné médium, ktoré umožňuje maximálne uplatnenie tohto prístupu.“ Ako sa online mediácia začína, mediátori by mali nechať „ich prístup… informovať spôsob, akým inzerujú svoje služby, školia účastníkov v používaní svojej platformy a vykonávajú procesy mediácie.“
Pripravil pre Vás team mediacne.sk
